eleo

Ja to presne definovat neviem. Co viem, ze je to co pomalymi duskami naberan, teraz ked so daleko od vsetkych co vzdy pri mne stali a pomahali mi, konecne. Su dni, ked mam pocit, ze nemam ziadne sebavedomie a su dni, ked mam pocit, ze dokazem vsetko,je to ako by som bola na kolotoci, raz hore raz zas dole. Skutocne su chvile, ked by som najradsej zaliezla pod sem a uz nevystrila odtial nos, ale vacsinou to rychlo prejde, ed by mi strasne vela veci uslo. Niekedy mam taku strasnu chut otocit sa nachadzat veci do kufra a vratit sa domov k rodine a priatelom. Ale viem, ze ak by som to spravila, lutovala by som to dokonca zivota, som len na zaciatku cesty, nikto mi netvrdil, ze to bude jednoduche, nasli sa aj taki co mi prorokovali, ze sa velmi rychlo objavim na prahu rodneho domu. Nastastie sa tu najde niekolko dobrich dusi, co mi pomozu, obcas si s nimi mozem pokecat a hlavne, ked som s nimi, je mi lahsie na dusi, ved aj oni presli tym istym. Dufam, ze postupne to sebavedomie ziskam a zistim co to vlastne je a ake to je, ked je clovek sebavedomy.