eleo

    Bolo nebolo

V krajine, ktorej meno si uz nepamatam, zili dvaja ludia v malej drevenej chalupke, kusok od lesa. Ako zili tak zili. boli radi, ze jeden druheho maju. Ved samemu by smutno bolo, casto vravia jeden druhemu. Hovorme im babka a dedko. Dedko a babka, radi sa maju, dlhy cas uz spolu ziju. Lahke to vzdy nebolo, boli chvile krasne no i chvile tazke a trpke. Vsetko zle i dobre pominuloa stale su spolu. Jeden vedla druheho idu zivotom, za ruky sa drzia. Ked ma zima prist, babka dedkovi teply sveter pletie a dedko drevo v hore zbiera. Prosty zivot maju, ale stastni su, ved su spolu. Rocky plynu, rychlejsie ako by chceli. Zimu strieda jar, jar zas leto, leto jesen a jesen dalsia zima. Ci uz svieti slnko, ci prsi, babka kazdy den dedkovi jedlo pripravuje a dedko pre oboch vsetko na zivobytie zhana. Skoro rano dedko z domu odchadza a neskoro vecer naspat prichadza. Vona tepleho jedla a teplo mileho slova uz vo dverach citi. Prosti ludia su to, ale stastni jeden vedla druheho.

Co je teraz s nimi, neviem, priznam sa vam. Asi vedla seba pri kozube sedia a rozpravaju sa ako kazdy vecer.

Podla man je v dnesnej dobe prilis vela rozchodov a rozvodov. A skutocne by stacilo malo, myslim, pocuvat jeden druheho.Staci par slov milych. Dufam, ze sa raz naucim pocuvat a chapat, ved cloveku je samemu smutno a otupno.

A ked sa to naucim spokojne si zit budem s niekym ako je dedko. Co bude dalej to neviem mozno....................................................................................